O projekte RECARE
Vzhľadom na zmenu klímy a rastúce ľudské zásahy je pôda v súčasnej dobe vystavená rastúcim hrozbám zapríčinených širokým spektrom procesov, akými sú napr. pôdna erózia, zhutnenie, dezertifi kácia, znepriepustnenie, kontaminácia a iné. Aby sa zamedzilo zníženiu mnohých funkcií pôdy a jej produkcie, akými sú napríklad produkcia potravín, infi ltrácia vody, ukladanie živín a uhlíka, pôda musí byť dostatočne chránená a udržiavaná. Projekt RECARE spojil multidisciplinárny tím 27 rôznych organizácií, s cieľom vytvorenia jednotného spôsobu hodnotenia súčasného stavu ohrozenia pôdy a nájdenia inovatívneho riešenia na zabránenie ďalšej degradácie pôdy v Európe.
Problémy degradácie pôdy sú spôsobené vzájomným pôsobením biofyzikálnych, sociálno-ekonomických a politických faktorov, ktoré sú premenlivé v rámci Európy a špecifické vzhľadom na svoju lokalitu a mierku. V projekte RECARE je preto nahrnutých 17 prípadových štúdií ohrozenia pôdy so zámerom študovať rôzne podmienky, ktoré sa vyskytujú v celej Európe, a nájsť vhodné riešenia na ochranu pôdy pomocou inovatívneho prístupu kombinujúceho vedecké, regionálne a miestne znalosti. Vďaka integrácii výsledkov z prípadových štúdií bude možné doplniť naše vedomosti o pôdnom systéme a vyvodiť všeobecnejšie závery pre každý druh ohrozenia pôdy na širšej európskej úrovni.
Hlavné ohrozenie pôdy
Povodie Myjavy leží v oblasti Myjavskej pahorkatiny, ktorá je charakteristická rýchlym odtokom a následnými bahennými povodňami, podmienenými ako prírodnými, tak aj socio-ekonomickými podmienkami. Súčasná krajina povodia Myjavy je výsledkom 600 ročného antropogénneho pretvárania prirodzene zalesnenej krajiny. Hlavné ľudské zásahy do krajiny zahŕňajú vznik stredovekých kopaničiarskych kolónií (formovanie malých vidieckych sídiel, odlesňovanie, vytváranie poľnohospodárskych pozemkov), socialistickú kolektivizáciu poľnohospodárstva po roku 1949, a sociálno-ekonomické zmeny (dekolektivizácia poľnohospodárstva) po roku 1989. Socio-ekonomické zmeny po roku 1989 nevyústili doteraz do výrazných zmien vo využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Odtok v povodí je sústreďovaný do hustej siete suchých údolí, čo má za následok tvorbu dočasných eróznych rýh a strží, ako aj tvorbu bahenných povodní. Voda stekajúca z poľnohospodárskej pôdy odnáša veľké množstvá pôdy vo forme plavenín a splavenín. Povodne s vysokou koncentráciou erodovaného materiálu vytvárajú bahenné usadeniny. Tieto procesy predstavujú významné ekologické a prírodné riziká v podmienkach povodia Myjavy.
Aktivity projektu RECARE
V porovnaní s krajinami severozápadnej Európy bola na Slovensku doteraz nižšia pozornosť venovaná výskumu a a ochrane pred bahennými povodňami, ktorými je povodie Myjavy typické. Problémy sú aj v nedostatku právnych úprav týkajúcej sa prírodných nebezpečenstiev. Preto je potrebné propagovať a realizovať vhodné spôsoby hospodárenia s pôdou, vrátane rekultivácie a zmeny poľnohospodárskych postupov. Projekt RECARE poskytuje potenciál a príležitosti pre riešiteľov, ako aj užívateľov výsledkov, aby navrhli a otestovali neštrukturálne protipovodňové a protierózne opatrenia na koncepčnej, regionálnej a praktickej úrovni. Tieto opatrenia by mali vychádzať z neštrukturálnych, ako aj tradičných protipovodňových ochranných opatrení, zohľadňujúcich aj existujúcu infraštruktúru na povodí.
Zahrnutie zainteresovaných strán
Koncoví užívatelia a zainteresované strany;
- Ministerstvo životného prostredia SR
- Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
- Slovenský hydrometeorologický ústav
- Slovenský vodohospodársky podnik
- Slovenská agentúra životného prostredia
- Štátna ochrana prírody SR
- Výskumný ústav vodného hospodárstva SR
- Slovenská správa riek
- Primátor meste Myjava
- Primátor mesta Senica
- Starosta obce Podbranč
- Starosta obce Sobotište
- Starostka obce Prietrž
Stručné vyhodnotenie zastúpenia mužov a žien na Workshopoch zainteresovaných strán a ich postojov k riešeniu problematiky degradácie pôd
Workshopy dotknutých strán, ktoré sa konali v roku 2015, mali približne rovnomerné zastúpenie oboch pohlaví reprezentované piatimi ženami a ôsmimi mužmi. Zúčastnené ženy boli vo väčšine prípadov predstaviteľky neziskových organizácií, kým muži zastupovali najmä farmárov a starostov. Predstavitelia rezortu vodného hospodárstva boli rovnomerne zastúpení ako mužmi, tak aj ženami. Z hodnotenia dotazníkov vyplynulo, že ženy považovali za najdôležitejšie hodnoty ekosystémových služieb zvýšenie úrodnosti pôdy, kým muži kládli dôraz na zvýšenie produkcie poľnohospodárskych plodín a výnosov. Pri výbere vhodných postupov a opatrení pre ochranu a udržateľné využívanie poľnohospodárskej pôdy ženy uprednostnili legislatívne prístupy, zatiaľ čo muži sa zamerali skôr na technické, agronomické a manažérske prístupy.
Kontakt
Meno: Slovenská technická univerzita v Bratislave, Stavebná fakulta, Katedra vodného hospodárstva krajiny
Adresa: Radlinského 11, 813 68 Bratislava
telefón: ++421 2 592 74 498
Email: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.
Website: http://www.kvhk.sk
Konktaktná osoba pre zainteresované strany:
doc. Ing. Silvia Kohnová, PhD.
Tel.: + 421 2 59 274 623, e-mail: This email address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it.
Viac infomácii k projektu REACRE nájdete aj tu.
More information about the RECARE project in Slovakian can be found in the project leaflet here. A printable version of the leaflet can be downloaded from here